Panovníci tohto obdobia viedli Egypt k hospodárskej stabilite, čo viedlo k literárnemu, kultúrnemu i stavebnému rozmachu. Krajina bola stabilná a bezpečná, obnovili sa obchodné cesty i poľnohospodárstvo.
(Mapa starej ríše – oranžová a mapa strednej ríše – žltá farba)
Krajinu viedli opäť centralizovane, na špičke pomyselnej pyramídy bol panovník s neobmedzenou mocou. Vystavali nové hlavné mesto Ictauej, z ktorého korigovali obchody. Zveľaďovali územia v okolí a vystavali zavlažovacie systémy, ktoré pomohli ku kvalite hospodárskej pôdy. Taktiež dobyli územia Núbie, bohaté na nerastné suroviny. Taktiež vytvorili niečo ako hranice. Bol to vlastne obrovský múr chrániaci krajinu pred vpádmi z Blízkeho východu- zapísal sa do dejín ako Múr vládcu.
(Znázornenie domu v domu v období Strednej ríše)
Kultúra sa posúvala veľmi rýchlo dopredu, najmä sochárstvo a literatúra nadobudli nebývalý rozmach. Taktiež sa vyvíjala veda, ktorú by sme dnes zrejme pomenovali filozofia- zaoberala sa však len vzťahom Boha a človeka, čím prišlo k takzvanej demokratizácií posmrtného života. Každý človek sa po smrti mohol stretnúť s Bohom, čo dovtedy bolo dopriate len vysokým vrstvám.
(Podobizeň vládcu Amenemheta III)
Posledný silný vládca Strednej ríše Amenemhet III. dovolil skupine semitských kanaánskych kmeňov usadiť sa v delte, aby pokryli dopyt po pracovnej sile pre kráľovské ťažobné a stavebné projekty. Bohužiaľ, toto rozhodnutie viedlo k totálnemu rozvratu v krajine. Kanaánske kmene postupne ovládli celé územie Egypta a doviedli ho k Druhému prechodnému obdobiu.