„Kto je kráľ Horného a Dolného Egypta?“ môžeme čítať v mnohých dobových záznamoch „Je to boh, ktorého prostredníctvom môžu ľudia žiť, je otcom i matkou všetkých, je sám od seba a nemá sebe rovného.“ Faraón v Egypte bol nielen neobmedzeným vládcom, ale aj stelesnením boha na zemi. Jeho slovo bolo nielen svetským, ale aj božským zákonom.
(Pohrebná maska najznámejšieho faraóna – Tutanchamóna)
Funkcia bola dedičná, väčšinou po otcovi nasledoval najstarší syn ale nebolo to pravidlom. Konečné slovo mal faraón, ktorý určil, ktoré z jeho detí bude následníkom trónu. Bol okrem iného aj hlavným veliteľom vojska, dohliadal na archívy, chrámy, stavby a hospodárstvo. Egyptské právo bolo založené na zdravom rozume a podľa toho bolo rozoznávané čo je správne a čo nesprávne. Preto pri riešení sporov mala prednosť dohoda pred prísnym bazírovaním na litere zákona.
(Podobizeň Faraóna Chafre)
Rozdelenie moci
Egypt bol rozdelený na 42 častí (krajov, nóm), na ktorého čele stáli nomarchovia. Tí sa zodpovedali vezírovi, ktorý bol po faraónovi najdôležitejšou osobou, mal na starosti výkonnú moc. Tieto funkcie boli taktiež dedičné, o ich zmene mohol rozhodnúť len faraón. Veľkú moc mali aj kňazi, ktorí sa starali o chrámy. V nich sa nielen vykonávali obrady, taktiež sa v nich vzdelávalo a boli aj skladmi potravín.
(Stará antická mapa Egypta)
Ďalšími dôležitými osobami boli pisári. Boli to po kňazoch najvzdelanejší ľudia, ktorí mali v moci prakticky všetky úradné funkcie. Spolu s úradníkmi ich nazývali aj triedou „bielych sukníc“. Po nich nasledovali umelci, umeleckí rezbári a za nimi roľníci. Otroci robili najťažšiu prácu, no väčšinou fungovali ako platení zamestnanci. Napriek týmto rozdielom v spoločnosti si pred zákonom boli všetci rovní- muži aj ženy, bohatí aj chudobní.
(Nástenná freska z Egypta)
Egypťania prechovávali negatívny postoj k cudzincom. Sami sa nazývali remec, teda ľudia, a pre ostatných mali len hanlivé pomenovania – biedni Ázijci, ohavní Núbijci, Iónski psi. Pocit nadradenosti bol umocňovaný náboženstvom, pretože prítomnosť cudzincov v Egypte sa priečila udržiavanej maat. Maat bol istý súbor zaužívaných pravidiel, zvykov a tradícií, ktoré si obyvatelia veľmi ctili a dodržiavali ich. Tejto teórie sa nikdy nevzdali, hoci boli často ovládaní inými národmi.