Po tom, ako začala upadať centrálna moc panovníka, sa v Egypte dostávali k moci miesto-vládcovia. Bežný ľud sa už nemohol spoľahnúť na kráľa a ten so svojou štátnou správou nebol schopný zjednotiť krajinu. Miesto-vládcovia tak investovali peniaze do svojich provincií, ktoré sa začali rozvíjať a peniaze sa dostali i k menším vrstvám obyvateľov. Svedčia o tom ich hrobky.
(Umelecká predstava života v Prvom prechodnom Období Egypta)
Taktiež kultúra sa začala uberať iným smerom, umelci z nižších vrstiev začali používať symboliku, ktorá bola predtým charakteristická len pre vysoké vrstvy obyvateľov. Objavil sa pojem ako optimizmus. Nebolo však všetko tak ružové, pretože vo vyšších mocenských kruhoch sa začali veľké boje o územia.
(Na stene znázornená podobizeň Nebhepetre Mentuhotepa II)
K tomu sa pridružili občianske vojny a krajina sa opäť zmietala v chaose. Na istú dobu síce v Hornom a Dolnom Egypte vládli známe dynastie, skutočné opätovné zjednotenie sa dokončil až Nebhepetre Mentuhotep II., ktorý doviedol krajinu k rozmachu a k obdobiu nazývanému Stredná ríša.