Cheopsova pyramída

Snáď najznámejšia a najskúmanejšia pyramída na svete. No napriek nespočetným vedeckým delegáciám, ktoré už mnohé objavili, stále ešte neodhalila všetky svoje tajomstvá. Poznáme ju pod mnohými inými názvami. Najpoužívanejšie sú Chufuova pyramída a Veľká Cheopsova pyramída.

Cheopsova pyramída

Dodnes si drží prvenstvo nielen v popularite a turistickej návštevnosti, ale aj vo svojej veľkosti. V súčasnosti sa týči do výšky asi 138,70 m (pôvodne viac ako 146 m) a leží na ploche približne 5,3 ha. Tieto parametre z nej robia najväčšiu z egyptských pyramíd a jeden zo siedmych divov sveta.

Základ Cheopsovej pyramídy tvorí umelo (do štvorcového pôdorysu) zarovnaná prirodzená skala a na jej vybudovanie bolo použitých viacero materiálov lokálne dostupný numulitický  vápenec, biely turský vápenec a asuánska žula. Vo vnútri sa člení na tri komory, veľkú galériu, niekoľko chodieb a množstvo ukrytých dutín (z ktorých mnohé stále čakajú na prebádanie). Prvá komora sa nachádza asi 30m pod skalnou základňou, ďalšie dve poznáme ako Kráľovninu a Kráľovu komoru. Vďaka svojej tajomnosti je táto monumentálna stavba neustále predmetom záujmu nielen mnohých archeológov, egyptológov, historikov a iných odborníkov, ale aj konšpiračných teoretikov.

stavba pyramidy(Vizualizácia stavby pyramidy)

Všeobecne sa za zadávateľa výstavby pyramídy považuje druhý kráľ štvrtej dynastie Chufu (gr. Cheops), ktorý v Egypte vládol približne v rokoch 2589 – 2566 pred n. l. Ako prvý to udáva antický autor Herodotos, ktorý takisto odhaduje, že na jej stavbe sa podieľalo asi 100 000 otrokov a jej vybudovanie im trvalo približne 20 rokov. Dnešní vedci však tieto údaje spochybňujú a upravujú na 10 000 – 30 000 kvalifikovaných robotníkov a roľníkov (z veľkej časti teda nie otrokov). Dlho bol neznámy aj spôsob samotnej výstavby pyramídy. Tvorí ju totiž až 2,3 milióna kamenných blokov (zväčša tvaru kvádra), z ktorých každý má hmotnosť približne 2,5 tony. Viacerí vedci sa zhodujú na teórii, že starovekí stavitelia využívali systém niekoľkých rámp, ktorý im dovoľoval stavať do veľkých výšok. Všetci sa tiež zhodujú na tom, že pyramída je postavená s veľmi presnou orientáciou na štyri svetové strany (stojí v Gíze, na okraji púšte západne od Nílu).

Dodnes neznámy je aj dôvod samotnej výstavby pyramídy. Podľa najznámejšej teórie mala tvoriť faraónov náhrobok. Nikdy sa v nej však žiadne ľudské pozostatky nenašli. Delegácia z 9. storočia našla iba známu prázdnu kamennú rakvu bez zjavného poškodenia.

vnutri_pyramidy(Vnútrajšok pyramídy je obalený tajomstvami)

V okolí Cheopsovej pyramídy sa nachádza aj niekoľko ďalších pyramíd a známa Sfinga. Dve, ktoré sa nachádzajú v jej bezprostrednej blízkosti dali postaviť králi z  neskoršej dynastie Chefrén a Mykerinos. Spolu tvoria jeden z turisticky najnavštevovanejších komplexov na svete. Na východ od Cheopsovej pyramídy stoja ešte 3 pyramídy kráľovien. Ide o pyramídy kráľovnej a sestry Henutsen, kráľovnej Meretites a matky Hetepheres s pokladom. Na západ od Veľkej pyramídy zase stojí cintorín so 64 mastabami úradníkov (pohrebné stavby významných Egypťanov koncipované ako pyramída, avšak bez „špicatého“ ukončenia).

sfinga pyramidy(Nezabudnuteľná Sfinga a Cheopsova pyramída v pozadí v ľavo)